43 ľudí nás malo chrániť,
každý z nich kúsok sveta brániť.
Osud si však požičal jeden deň,
v čo mnohí z nich snívali,je už len sen.
Je 19. 1. 2006, vražedný stroj sa dvíha,
posledné okamihy života míňa.
Živé bytosti smerujú do neznáma,
nejedná rodina je už teraz sama.
Kto z nich to mohol tušiť,
že čo chvíľa začnú sa ich tela trúsiť.
Les sa stane ich hrobom,
o pár dni sa im dá s Bohom.
Nikto z nás nechcel, aby sa to stalo,
aby sa toľko z vás vzdalo.
So slzami v očiach to všetko vnímame,
posledné úrivky z obrazu snímame.
Aspoň pri jednom stál si ty s krídlami,
ti ostatní bdeli v tom čase nad nami.
Je to už raz tak, časť ľudi zomiera,
viem, mnohí sa s tým už nikdy nezmieria.
Nebo sa mrači, zakrýva ho mrak,
nad lesom sa míha Váš posmrtný znak.
Vaše duše však zostávajú v nás,
veď skôr, či neskôr stretneme sa zas...
Dátum vloženia 23. 1. 2006 11:03Peta 
42 dusiciek
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2122
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. Ronaldinho
smutných príbeh tých vojakov, ach... viem ako ťažko sa znáša smrť
23. 1. 2006 19:03 - nereg. Ronaldinho
smutný príbeh...
23. 1. 2006 19:05 - nereg. kenya
to je najozaj pekne...nechcela by si to "tam tým hore(politikom)" poslať?
23. 1. 2006 21:01 - Peta (napísal autor básne)
Je to kolobeh ludskeho zivota a predsa tak nepochopitelny... tolki nevinni ludia... preco... a predsa... stale sa vracia smrt, stale vycina... do kedy... asi az do konca... potom nastane mier...
Ja osobne som nepoznala ziadneho z nich...
Ale hlboko to mnou otriaslo...
Asi ako kazdeho z nas, kto len trosku citi,
kto miluje...
Nezabudneme na vas...
ZO SRDCA SPOMINAME ...
23. 1. 2006 21:55 - Peta (napísal autor básne)
Im sa otvoria oci, az ked sami pocitia bolest zo straty blizneho...
Ale potom uz bude neskoro...
23. 1. 2006 21:58
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
